|
Podľa
slovenských ľudových legiend Juro Jánošík so svojou družinou žil v lesoch
medzi Žilinou a
Liptovským Mikulášom a prepadával tam pocestných. Podľa poľských
podhalianskych legiend raboval aj v Poľsku. Z
nakradnutého vraj vydeľoval časť pre chudobných. Bol slovenským
Robinom Hoodom, preslávil sa aj mimo
Slovenska. Je známy v Česku, Poliaci ho
vnímajú ako svojho legendárneho
tatranského hrdinu. |
|
Zbojníkom sa v tej dobe nemohol stať každý. Vodca musel byť silný a
obratný muž, ktorý musel zložiť skúšku zdatnosti. Streľba z pištole,
preskakovanie vatry, súboj s mečom, zručné narábanie s valaškou a
zápasenie boli súčasťou vodcovskej osobnosti. Jánošík, bývalý vojak
znajúci vojenský stratégiu a terén, bol dobrým kandidátom. Zbojnícka
činnosť sa stávala veľmi úspešnou. Družina rozšírila svoju činnosť na
okrádanie remeselníkov a bohatých cestujúcich. Neskôr začali rabovať a
prepadávať gazdovstvá chudobných zemanov, ktorí nemali dostatok peňazí
na ochranu svojich zemianstiev a majetkov. Zbojníci brali cenné
predmety, peniaze a zbrane, ktoré dokázali uniesť. Údené mäso, múku a
plátno si zobrali obyvatelia najbližšej dediny. Jánošíkovou silnou
stránkou bolo vraj prekvapenie súpera. Traduje sa, že guľkou jeho
družiny bol zabitý len jeden človek, aj ten zomrel až o mesiac neskôr.
Lup postupne rozpredávali prostredníctvom dôveryhodných kumpánov. Jedným
z nich bol aj usporiadaný občan Martin Mravec, ako sa pri súdnom procese
zistilo, bol to vlastne prezlečený Jánošíkov najbližší priateľ, Tomáš
Uhorčík. Jánošíkova družina lúpia postupne aj na Orave, Trenčianskej
stolici a Gemeri. |
Paľo Bielik ako Jánošík |
